Rozhliadnite sa okolo seba a porozmýšľajte, koľko takýchto ľudí je vlastne vo vašom okolí? Samozrejme, česť výnimkám, pretože tých ľudí, ktorí tejto davovej psychóze nepodľahli je asi dosť málo.
Je dnes priateľstvo to, čo kedysi bývalo? Alebo to bolo vždy takto? Koľkí z nás majú ešte skutočného priateľa, o ktorom vedia, že ich určite nezradí, veria mu a sú k nemu úprimný? Budem šťastná, ak zistím, že veľa, lebo teraz sa snažím vyjadriť svoj názor a zaujíma ma názor ostatných na túto tému. Z mojej strany stačí, ak si premietnem posledné dva roky a hneď viem napočítať falošníkov na každý prst desať. Ono niekedy sa človeku zdá, že si za stratu priateľa môže sám, ale niekedy sa stane presne to, čo ľudia zvyknú považovať za skúšku priateľstva a priateľ práve tu zlyhá. V mojom prípade to tak bolo, preto som voči tomu veľmi zaujatá a sklamaná z ľudí. Predstava, že priateľ ma podrží v každej situácii a pomôže mi zo všetkých problémov? Neviem, ale mám pocit, že toto svetu chýba, pomaly sa vytráca a priateľstvá, tie pevné a skutočné priateľstvá sú čím ďalej, tým zriedkavejšie. Azda je to spôsobené ľudskou sebeckosťou alebo tým, že ľudia už nemajú toľko času, alebo prečo vlastne, prečo sa to deje? Nechcem žiť vo svete, kde vzťahy medzi ľuďmi upadajú a stávajú sa bezcennými. Milujme sa, dôverujme si viac, buďme k sebe úprimní, lebo to je správna cesta, ktorou by sme sa mali vydať. Ale najmä sa treba pozrieť na seba, či ja sám som k priateľovi otvorený a úprimný. Práve preto sa snažím povedať ľuďom radšej pravdu, nechcem ich klamať, lebo klamstvo vždy vyjde na povrch. Alebo už o to súčasná spoločnosť nemá záujem? Čoho sa vlastne bojíme? Obrovská chyba je v nás ľuďoch, lebo priateľov strácame dokonca aj kvôli úprimnosti. Ale úprimnosť vôbec nie je na chybe, chyba je v nás, lebo najprv vyžadujeme názor priateľa a väčšinou máme jasnú predstavu o tom, čo by nám mal povedať, ale nie, takto to nefunguje, mali by sme sa naučiť zniesť aj kritiku a neurážať sa za hocičo. Človek niekedy potrebuje postrčiť, preto sa nechajme postrčiť občas aj priateľom, vypočujme si jeho radu, názor a nezavrhnime ho skôr, než si veci stihneme poriadne premyslieť, lebo ak je priateľ skutočný, nebojí sa povedať nám pravdu, snaží sa nám pomôcť nie nás kŕmiť hlúposťami a všelijako balamutiť.
(Tento článok venujem jednej osobe, jedinej a to môjmu Jaroslavovi, ktorý je pre mňa nie len láskou, ale aj priateľom, skutočným priateľom. Milujem ťa!)
