Sophiina voľba

Autor: Miriama Roziaková | 17.6.2012 o 6:31 | (upravené 17.6.2012 o 6:57) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  1000x

Skvelý film, ešte lepšia kniha. Takýto príbeh si človek zo dňa na deň nevymyslí. Obdivujem Wiliama Styrona, že napísal tak pútavý príbeh. Aj keď možno mnoho ľudí odradí hrúbka knihy, pozrite si aspoň film.

Meryl Streep v úlohe SophiiMeryl Streep v úlohe Sophii

Samozrejme, oveľa viac sa mi páčila kniha. Včera som si pozrela film. Prešiel dlhý čas po prečítaní knihy, kým som si ho pozrela. Pre niektorých nezaujímavé, pre mňa je to strhujúci príbeh jednej ženy, ktorá musela prežiť toho toľko, že naše obyčajné trápenie je oproti tomu jej nič. Môže to byť vymyslený príbeh, vymyslená postava, ale celé to je hlavne o tom, aby človek videl, aký krutý dokáže byť život a iní ľudia.

Nehovoriac o Auschwitzte, kde si prežila istú dobu a poviem vám, na tom mieste by nikdy nikto z nás nechcel byť. Myslím, že v jej živote sa vyskytla nielen jedna ťažká voľba, pretože človek, ktorého milovala, ktorý jej robil radosť, ale aj spôsoboval obrovskú bolesť bol taktiež  pre ňu aj akýmsi krížom, alebo skôr, ona jemu pomáhala niesť jeho kríž, aj keď ten jej bol možno ešte ťažší a väčší. No ona ho vždy milovala, napriek všetkemu pohŕdaniu, urážaniu...

A ako na mňa vplýva Sophiina voľba? Nuž, ešte teraz mi je ťažko, pozrela som film a napriek tomu, že som vedela ako skončí, vybehla mi slza. Neuveriteľne ma zabolelo srdce a to nezveličujem, keď musela urobiť to, čo by nikto nechcel, žiadna matka, žiadny človek...musela sa rozhodnúť, vybrať si, rozdeliť lásku, ktorá sa nedelí, aspoň takto nie. Nedokázala to, ale pod nátlakom, prinútili ju urobiť niečo, za čo sa doživotne nenávidela. Aká obrovská a nedeliteľná je láska matky k deťom...Koľko utrpenia si musela prežiť vie len ona sama.

Krik malej Evy a potom už len úplný koniec, toto si pamätám ako jediné úplne zreteľne, aj keď som to pozerala pred pár hodinami.

Kyanid. Ten ukončil jej aj Nathanovo trápenie, boli spolu, v ich vlastnom nešťastí, ich život skončil spolu. Odpúšťala mu, aj keď sa k nej mnohokrát správal ako netvor. Lebo to láska, odpúšťanie...ach, láska!!! Tá ich priviedla až na koniec, spoločný, bezbolestný koniec. Do klbka schúlení, v objatí...Zostali tam ležať, spolu, neopustili jeden druhého ani vo chvíli, keď išlo o smrť, radšej zomreli spolu.

Sophia, bojovníčka, matka, trpiteľka...ale hlavne milujúca žena, ktorá dokázala odpustiť všetko, dokonca aj kopance od milovaného muža.

Odpúšťajme, lebo niekedy sa môže veľa vecí zmeniť, lebo aj tá posledná šanca môže výjsť ;-)

 

P.S. Ďakujem Sophia, že si bola postavou, ďakujem W.Styronovi, že túto knihu napísal, ďakujem, že som dostala knihu Sophiina voľba od človeka, ktorého milujem, ďakujem, že sa mám prečo zamyšľať...:-)))))

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?