Delfíny sa hrajú s igelitovým vrecom

Autor: Miriama Roziaková | 19.6.2012 o 18:04 | (upravené 19.6.2012 o 18:48) Karma článku: 7,94 | Prečítané:  345x

Taká je skutočnosť. Aj keď pre delfíny v skutočnosti igelitové vrece asi nie je hračka. Keď začnem premýšľať nad dnešným svetom, nad tým, akým životným štýlom žijeme, aké znečistené je celé prostredie, zostáva mi nevoľno.

Len ukážka toho, koľko smetí je napr. v Atlantickom oceáne.Len ukážka toho, koľko smetí je napr. v Atlantickom oceáne.

Vec sa ma tak, že ľudí trápi problém súčasnej doby, trápia nás azda všetkých smeti, celý ten odpad okolo nás, ale keď si teraz ja sama poviem, že jeden človek nezmení celý svet, urobím obrovskú chybu. Presne o tomto to je, poviem si to ja a miliardy ďalších ľudí vo svete. Nepohneme ničím, pokiaľ sami seba nepresvedčíme, že môžeme niečo zmeniť. Nemôžem nikoho nútiť, nikomu hovoriť, aby sa menil, ale asi je čas zmeniť niečo v živote, zmeniť životný štýl, ktorým žijeme.

Vrátim sa k delfínom. Počuť niečo ako : ,,Keď som videla, akú hračku majú delfíny, bolo mi zle. Hrali sa s igelitovým vrecom." Avšak, nie, nehrali sa, len si slobodne plávali po oceáne a plastové vrece sa im omotalo okolo plutiev, dostalo sa im do dýchacích ciest, ktoré im ich následne zapchalo, do úst a spôsobilo im smrť. Smeti, ktoré nielen ročne, ale aj denne vyplaví oceán, je ich nespočetné množstvo. Existujú bojovníci proti znečisťovaniu oceánu, vo svete je v súčasnej dobe taký "bordel", ktorý si spôsobujeme sami. Je mi jasné, že mnoho ľudí si neuvedomuje vážnosť situácie a naďalej si smelo odhadzuje odpadky všade naokolo. Tí, ktorí si to ešte neuvedomili by zrejme mali začať premýšľať nad tým, či chcú, aby ich deti žili v ešte väčšom smetisku ako žijeme my dnes.

Úprimne, ja neviem, či chcem mať vôbec deti, keď vidím, kam svet speje. Aby moje a vlastne deti nás všetkých žili v smetisku? Aby sa o pár rokov brodili v smetiach a bordeli? Už teraz som sklamaná z toho, v akej dobe žijem. Možno každá doba prináša niečo nové, určite nechcem tvrdiť, že v iných dobách sa mali ľudia nejako úžasne, ale určite nechcem žiť ani takýmto spôsobom. Verím, že ak nie mne, aspoň niekomu inému sa podarí veci zmeniť, kým je čas. A možno už teraz je neskoro, no ešte sa vieme zachrániť, ale najprv by museli ľudia premôcť seba, vedieť sa niektorých vecí zriecť a začať si viac vážiť prírodu. Lebo viac už nemúsí vzniknúť a byť stvorené úžasné dielo ako je dnešná Zem, celý vesmír...a my ľudia a všetky stvorenia sveta.

Neodvážim sa už odhodiť na zem ani len žuvačku. Veď aj tá jedna malá žuvačka sa rozkladá desiatky a možno aj stovky rokov. Naozaj by sme mali začať nad tým nielen rozmýšľať, ale aj konať, pretože ani jeden z nás sa nechce otráviť smeťami...a nechce po sebe zanechať pre budúce generácie jedno veľké smetisko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?