Dôvod na úsmev (O našich dvojičkách)

Autor: Miriama Roziaková | 18.7.2012 o 19:08 | (upravené 18.7.2012 o 19:52) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  714x

Stráviť jediný deň s našimi chlapcami je poriadny zážitok. Niekedy sa sam seba pýtam, či nie sú tí dvaja múdrejší ako my všetci doma dokopy.

Na prvý pohľad deti ako každé iné, no pre nás ich denných poslucháčov a divákov sú to dva neobyčané kvietky. Stačí jedinký ich úsmev a človeku hneď stúpne nálada. Malí huncúti, trepalkovia. Často premýšľam, či aj ja som bola ako oni, taká milá, či aj ja som rozdávala okolo seba úsmev, či aj ja som spôsobovala radosť už len tým, že som. Každý deň prídu s niečím novým, nejakými vtipnými hláškami, s novými príhodami...Im nechýba nič, vidím to, pretože majú všetko, čo dieťa potrebuje, lásku, útočisko, miesto, kde sa môže hrať, kde sa môže skryť, keď sa cíti byť ohrozené.

Pýtam sa, kde sa v nich berie toľko energie, stála chuť usmievať sa, obyčajná úprimná radosť z maličkostí? Každé dieťa v sebe má niečo magické, niečo, čo iných núti pri pohľade naň, aby sa usmiali. Deti sú také bezbranné, zlaté a nevinné. Ale ja chcem hovoriť o tých našich, mojim nádherných bračekoch, ktorí ma denne rozosmievajú, aj keď mi je neviem ako nanič, im sa podarí vyčariť na mojej tvári úsmev, aj keď som nahnevaná. Len oni dokážu v stotine sekundy zlepšiť môj deň, len oni dokážu robiť tie bláznovstvá, ktorých následky potom musím opatrne vysvetľovať mamine, aby sa nehnevala priveľmi. Sem-tam by som od nich ušla, pretože tak ako vedia energiu dodať, vedia ju aj poraidne ubrať, no ja som rada, že ich máme, že sa na nás každé ráno z dverí usmievajú dve malé slniečka. Že jediným svojim kásnym úsmevom a milou tváričkou rozžiaria aj ten nahorší a najtemneší deň.

Keď sa narodili, bola som prv nahnevaná, prečo to nie sú dievčatá, ale dnes som šťastná, že sú chlapci. Netrvalo dlho a začala som byť radšej, že sú chlapci chlapcami. Nemám sestru, preto neviem, aký je to pocit, ale našich dvoch mudrlantov by som nevymenila za nič na svete ani v celom vesmíre. V momente, keď zazriem ich obrovské kukadlá, svet sa mení, je krajší, pestrejší...A tie dlhé mihalnice, ja som z nich paf! Bez našich dvoch krpcov by som v dnešný deň nemala dôvod na úsmev. Nebyť ich, nevedeli by sme, že aj kôš sa dá použiť ako toaleta, ale to už sú zážitky a našimi výmysleníkmi. Kresby na stenách, temperkami pofarbené koberce, povytrhávané strany z detských kníh...a mnoho ďalších zmien v našom dome by sa neuskutočnilo, nebyť našich dvojičiek. Včera som prvýkrát premýšľaľa, že si vlastne ani neviem predstaviť život bez nich, neviem si predstaviť, že by neboli dvaja. Zatiaľ som ich frajerka, ale psst, len akože, oni dobre vedia, že som ich veľká sestrička. Práve jeden dobehol, končím, idem si vypýtať jeden malý, vrúcny božtek od srdiečka. Ľúbim ich, svetlá mojich očí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?